Prihlásiť
PDF Tlačiť E-mail
Obsah článku
História
strana-2
Strana 3
Strana 4
Strana 5
Celý článok

 

Hradný kapitán mal množstvo povinností, ktoré presne stanovoval rokovací poriadok z roku 1577.3 Tu je niekoľko z nich: zabezpečovanie vstupu osôb do priestorov hradného areálu, mal dávať zvláštny pozor na „veselých“ ľudí a šibalov, každé ráno podával hlásenie richtárovi, zabezpečoval denné a nočné služby hliadok na baštách a strážcov pri bránach- ak niekoho prichytil pri spánku- stanovenie druhu a výšky trestu bolo plne v jeho kompetencii, zodpovedal za zbrane, muníciu a výzbroj v mestskej zbrojnici a v ostatných fortifikačných objektoch a ešte mnoho ďalších. Ak bol členom mestskej rady, zúčastňoval sa na jej zasadaniach a na všetkých administratívnych a právnych úkonoch, ktoré rada vykonávala.

Zaujímavosťou je, že právomoci kapitána banskobystrického mestského hradu sa v čase ohrozenia pritom začínali, ale aj končili na území vymedzenom hradbami areálu. Vôbec sa nepodieľal na vojenskom velení mestskej domobrany.

Od roku 1660 už jestvoval úrad hradného kapitána len čisto formálne, bez reálnych právomocí. Jeho nositeľ zvykol každoročne podať demisiu spolu s mestskou radou. Už nezvykol využívať ani služobný byt na hrade, pretože tam nemal čo robiť.

V týchto časoch tento úrad striedavo zastávali nemeckí a slovenskí členovia mestskej rady. Po roku 1671, keď sa do hradu natrvalo nasťahovala nemecká vojenská posádka, definitívne zanikol. Ak sa potom objavili povinnosti, ktoré spadali do okruhu právomocí bývalého hradného kapitána, vykonával ich mestský strážmajster.4

Keď v roku 1692 komisár Borsitzký videl, že kapitánsky post nie je obsadený, opýtal sa mestskej rady (v Banskej Bystrici) na príčiny tohto stavu a zároveň navrhol rozšíriť okruh jeho právomocí. Podľa jeho mienky mal kapitán po nastolení mierových dní dbať na osobnú bezpečnosť a ochranu majetku mešťanov. Odteraz mal dávať pozor aj na dodržiavanie mier a váh, ako aj na zachovávanie pravidiel pri predaji alkoholu, najmä však vína.

Mestská rada v odpovedi komisárovi prisľúbila, že zreorganizuje túto funkciu vedno s navrhnutými právomocami. Vzhľadom nato, že post sa neukázal byť takým nevyhnutným, keďže navrhnutý okruh právomocí sčasti spadal do kompetencie trhového sudcu, ochutnávača vín (Weinzierla) a policajného zboru pozostávajúceho z niekoľkých členov, zriadenie kapitánskej pozície sa odložilo až do roku 1763.

Počas vtedajších mestských volieb samotný richtár v reakcii na množiace sa sťažnosti ohľadom častého narúšania nočného pokoja a iných výtržností oznámil, že je nevyhnutné zriadiť post policajného kapitána a obsadiť ho vhodnou osobou. Podľa jeho mienky sa do tohto úradu mal zvoliť niektorý mladší člen mestskej rady, pretože táto funkcia je vzhľadom na okolnosti spojená s náročnejšími povinnosťami. Po prijatí návrhu sa uskutočnila voľba. Banská Bystrica, tak v osobe Karola Pannera získala svojho 1. policajného kapitána.5

V 18. stor. sa stretávame s rozšírením úradníckeho aparátu napr. o drába, strážcov mestských brán, strážcov veží, nočných strážcov a pod.

V roku 1851 bol vydaný „Zákaz používať názov mestský kapitanát“ pre mestskú políciu, patriacu pod mešťanostu. Oficiálne by sme mohli považovať tento rok za prvú písomnú zmienku o mestskej polícii v Banskej Bystrici a je zrejmé, že vznikla a plnila svoje poslanie ešte pred rokom 1851.

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici poskytlo na účely tejto práce kópiu dokumentu: Policajnie regule pre Bystrických hajdúchov“, ktoré sú datované do roku 1880, teda už vtedy pôsobili v meste Banská Bystrica tzv. Bystrickí hajdúsi, ktorých považujeme za predchodcov súčasnej mestskej polície.

Z historických záznamov je možné sa domnievať, že funkcia mestského hlavného kapitána bola aj v 20. stor. používaná ako hodnosť pre veliaceho dôstojníka mestskej polície. Uvedený názov funkcie sa spomína napr. „v žiadosti o priznanie mimoriadneho príspevku“, o ktorý požiadal mestský policajný kapitán Zoltán Erdély, alebo v žiadosti zo dňa 16. januára 1919, v ktorej mestský policajný kapitán Tichý, žiadal o: „vystavenie prisluchajuceho hábi pre 25 mestských policajtov.“ Používanie názvu mestská polícia dokladá odpoveď číslo 4432/1923, v ktorej okresný náčelník nesúhlasil zo znížením počtu mestských policajtov, z 20 na 13.6

Za pravlasť moderného četníctva môžeme považovať Francúzsko. Pôvodné francúzske četníctvo z počiatku 17. stor. bolo určené k ochrane kráľovej osoby a udržalo sa v elitných vojskách kráľovského dvora (Maison du Roi), takmer do počiatku francúzskej revolúcie. Od 70. rokov 17. stor. potom existoval jednotky četnictva so širšou teritoriálnou pôsobnosťou. Osvedčený vzor vojensky organizovanej bezpečnostnej zložky bol neskoršie často kopírovaný a nakoniec sa ujal i v strednej Európe. Napr. Napoleon na dobytých územiach vytváral systém satelitných republík, ktoré potom transformoval na monarchie. V týchto štátoch bol napodobňovaný nielen systém francúzskej štátnej správy, zákonodarstva a pod., ale i francúzska armáda a bezpečnostné zložky. Četníctvo Napoleonovho Talianskeho kráľovstva sa stalo po páde franc. cisárstva základňou rakúskeho četnictva.

V 20. stor. existovalo četníctvo v mnohých európskych štátoch. Podľa francúzskeho vzoru bolo budované napr. v štátoch Rýnskeho spolku, ďalej počiatkom 19. stor. v Prusku a neskôr v Nemecku (tu ale môžeme nájsť jeho predchodcov už v 15. stor. v brandenburských zemských rajtaroch [landsreiter]). S četníkmi sa stretávame aj v Rusku, Čiernej hore atď.

Za pravlasť modernej polície môžeme považovať Anglicko. Zbor konstáblov, založený v Londýne roku 1829, bol napodobňovaný obdobnými inštitúciami v ďalších štátoch.

Medzi prvé právne akty po vzniku Československej republiky v roku 1918 patrila tzv. recepčná norma (zákon č. 11/1918 Zb.), ktorou sa v podstate prevzal existujúci štátny aparát.

Osvedčený recipovaný systém z Rakúsko-Uhorska rozdeľoval pôsobnosť a výkon bezpečnostnej služby medzi mestskú (obecnú) políciu, štátnu a četníctvo. Na Slovensku všetku správnu agendu obstarávali dovtedy samostatné muncípia. V každom muncípiu bola zriadená mestská muncipálna polícia. Po vzniku ČSR sa urýchlene pristúpilo k reforme štátnej správy s cieľom získať rozhodujúci vplyv v muncípiach. Ministerstvo vnútra si zabezpečilo „poštátnenie“ polície výnosom z roku 1919. vládne nariadenie č. 51/1936 Zb. o organizácii policajnej správy a služby preto umožňovalo zriaďovať štátne policajné útvary všade, kde to uznalo za vhodné, bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas obce.

Ešte pred oslobodením Československa vo februári 1945, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady schválilo nariadenie, ktorým boli staré žandárske a policajné orgány rozpustené a právne sa zakotvila Národná bezpečnosť na Slovensku. Do Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) boli začlenené aj obecné polície. Zákon z roku 1948 o Národnej bezpečnosti na dlhé obdobie ukončil činnosť obecných polícií.

Pán Bállek poskytol Mestskej polícii fotky z mesta 1972-1975, kde sú nafotení pracovníci ,,Mestskej Polície,, - v tej dobe sa nazývali aj ako Výkonný orgán pri MNV alebo podobne, Bystričania ich volali aj ,,7 statocných,,.

1972-75_1 MsP BB Bállek pri kostole nám.Š.Moyzesa
1972-75_2 MsP BB Bállek pri mestskom cintoríne
1972-75_3 MsP BB Bállek,... na námestí SNP
1972-75_4 MsP BB Bállek,Ivín na Kalvárii BB
1972-75_5 MsP BB Bállek,Masaryk,Snopko za Radnicou
1972-75_6 MsP BB Ivín,Bystrický,Snopko,Bállek v parku
1972-75_7 MsP BB L.Húšťava,V.Bállek,...za Operou BB
1972-75_8 MsP BB pri lietadle
1972-75_9 MsP BB v Parku po Pamätníkom
1972-75_10 MsP BB V.Bállek+J.Snopko v Parku pod Pam.
1972-75_11 MsP BB VB+JS streľby
1972-75_12 MsP BB VB+JS streľby.
1972-75_13 MsP VB,kominár,JS

Rok 1989 priniesol „znovuobrodenie“ činnosti mestských a obecných polícií v slovenskej republike.

Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici vydalo uznesenie číslo 3/1991, ktorým podľa §-u 19 odst. 1, zákona SNR č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení, zriadilo dňom 1. januára 1991 Mestskú políciu. Do funkcie náčelníka Mestskej polície bol vymenovaný Svetozár Jašurek. Týmto dňom sa začala písať novodobá história Mestskej polície v Banskej Bystrici.

Mestské a obecné polície vznikli zákonom SNR číslo 564/1991 o obecnej polícii. Tento krok reálne nadväzoval na reformu verejnej správy a vznik samospráv. Aj keď niektorí považovali vznik obecných polícií za určitý experiment, tieto názory podľa nás vychádzali z neznalosti histórie ako aj pomerov v zahraničných krajinách (napr.: USA), v ktorých podobný systém už dlhé roky funguje. Napriek tomu je dôležité spomenúť, že diferenciácia týchto preventívno-represívnych subjektov je nový prvok na slovenskej scéne. Následne po regionálnych poriadkových útvaroch postupne vznikali: železničná polícia, vojenská polícia, finančná a pod.

Špecifikom mestských a obecných polícií je, že pôsobia ako poriadkový útvar s pôsobnosťou a právomocami ohraničenými katastrálnym územím.

Oprávnenosť ich existencie však potvrdili i samotné obce a mestá, nakoľko v súčasnosti v každej väčšej obci, resp. mestečku obecná (mestská) polícia pôsobí.

Podľa charakteru právnych deliktov možno zjednodušene nazvať obecné polície- priestupkovými. Aj keď sa celá činnosť OP zďaleka nezužuje len na tento druh deliktov, práve tu sa v budúcnosti črtá jej úloha v systéme policajnej práce. Práve obecné polície môžu zásadným spôsobom zmeniť tento systém. Preťaženosť Policajného zboru, nárast trestnej činnosti i približovanie sa verejnej správy k občanovi vytvára priestor pre riešenie najjednoduchších a najmenej závažných deliktov orgánmi samosprávy.

V súčasnosti je základným poslaním obecných polícií kontrola všeobecne záväzných právnych noriem, najmä nariadení obcí a úloh, ktoré im nariadi primátor, resp. starosta obce.

Veľkú časť deliktov, ktoré príslušníci OP zistia pri svojej činnosti, sú oprávnení riešiť v rámci svojich kompetencií. Každý iný delikt, oznamujú príslušným orgánom, väčšinou Policajnému zboru alebo orgánom štátnej správy.

Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení konštituoval mestskú samosprávu tak, aby umožnil čiastočnú autonómiu pri uskutočňovaní jej úloh. V paragrafe 14 vytvoril zákon priestor k tomu, aby malo mesto svoju políciu, ako nástroj na zabezpečovanie mestských vecí ako je ochrana verejného poriadku, životného prostredia, vykonávanie nariadení a uznesení mestského zastupiteľstva. Zákon ponechal financovanie a materiálne zabezpečenie mestskej polície v kompetencii mesta.